0
(c) foto: Braňo Konečný
Jana Oľhová. Môže to znieť ako klišé, no túto profilovú osobnosť Slovenského komorného divadla a celkovo slovenskej divadelnej scény skutočne predstavovať netreba.
(c) foto: Braňo Konečný
Divadelná reflexia ekologickej katastrofy a jej následkov na život človeka môže byť ozdravná pre pamätníkov a výstrahou pre budúce generácie. Príkladom toho je aj inscenácia Terra Apathy Divadla Pôtoň. O jej vzniku aj ambíciách divadla hovorí dramaturg Michal Ditte.
Iveta Ollerová, asistentka riaditeľa
3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň v divadle
únava, nadšenie, papierovačky
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
milujem ho
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
priateľstvo
Zuzana Motýľová, študentka herectva AU BB
3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu
strach, porozumenie, hravosť
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
horúci, nostalgický
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
komunikácia
Redaktorky Festivalového žurnálu
3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň v divadle
píšem, škrtám, upravujem
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
láska, únava
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
rehoľa
Festivalový piatok sa stal dňom aktivizmu. Začal predstavením nitrianskeho Nového divadla O nič nejde. V domnelej improshow ukázali, že práve naopak – každý deň ide o veľa. V otázkach ekológie, ženských práv, práv transrodových športovcov a – v slovenskom kontexte najnástojčivejšie – v oblasti rešpektu voči LGBTI+ ľuďom. Časť, v ktorej zobrazili, ako by to vyzeralo, ak by tí „nenormálni“ boli „heteráci“, bola veľmi poučná.
K ekologickému aktivizmu patrí aj uvedomenie si, čoho sme sa už na prírode dopustili. Príbeh obce Horné Opatovce – Terra Apathy Divadla Pôtoň – je svojou hrôzou frapujúci a divadelným stvárnením provokujúci.
Oblúk nad festivalovým dňom vytvorili mizogýnski egomaniaci Donald Trump a Andrew Tate. Ich výroky a počínanie parodovali v Novom divadle, no aj v (dramaticky aj inscenačne) bravúrne spracovanom antickom mýte Iokasté martinského SKD.
Lenka Dzadíková, teatrologička
Inscenácia La Musica autora Karol Horáka v réžii Terézii Farkašovej nám ukázala príbeh jednej nešťastnej rodiny – otec zostal kvôli vojne bez ruky, matka po operácii už nemôže mať deti a ich malá dcérka má veľké sny o šťastnom živote. Roky plynú a mnohé sa v ich životoch mení. Táto inscenácia nám ukazuje, že hudba je večná, no pre každého má iný zmysel. Pre niekoho je hudba život, pre iného strata, bolesť, sklamanie. Príbeh končí tým, že otec má obe ruky a môže hrať na hudobné nástroje, matka porodí dieťa a manžel má dobrú prácu učiteľa. Len ona, dievča, ktoré snívalo o šťastnom živote, zostalo bez snov, detí a lásky… Tvorcom sa naozaj podarilo predviesť na malom javisku dlhé plynutie rokov, a to cez kostýmy, hudbu, rekvizity v podobe papierikových krabíc, a samozrejme, problémy tej doby práve v túto minútu.
Mahdalyna Mykolajivna Buriadnyk, študentská platforma
Čo dokáže v súčasnosti vyvolať divadelný škandál?
Peter Pavlac (dramaturg, dramatik): Všeličo. Hlavne, keď človek provokuje. Ak narážate na našu inscenáciu Kocúrkovo, v súvislosti s ktorou sa objavilo toto slovo, tak ja som dodnes nepochopil, prečo je to tak. Respektíve, čo je na nej škandalózne. Úprimne tomu nerozumiem.
Jozef Ciller (scénograf): Záleží na tom, či sa rozprávame o divadelnom prostredí alebo o verejnosti. Vo vzťahu k verejnosti je to napríklad osobný život herečky. V divadelnom prostredí, najmä ak sa bavíme o festivale, tak nič mimoriadne, lebo toto prostredie vie dovoliť veľa. Všetky veci, ktoré bežne považujeme za extravagantné, surové, vulgárne, sa vo festivalových súvislostiach javia ako súčasť určitého programu.
Soňa Jánošová (divadelná kritička, novinárka): Škandál môže vyvolať najmä to, čomu diváci a diváčky ešte (alebo znova) nerozumejú. Či už je to téma, forma alebo len neprehliadnutá provokácia. Ak sa na javisko znova a znova dostávajú témy, texty a postupy, ktoré dobre poznáme, k žiadnemu škandálu nedôjde. Divadlo sa zmení na príjemný rybník s teplou kalnou vodou a diváci na tučné kapre. Z tohto pohľadu beriem škandál ako zdravú vec.
Alena Pajtinková (herečka): Myslím si, že ho môže vyvolať téma, ktorá rozdeľuje ľudí v spoločnosti. A to téma, ktorá je pálčivá, na hrane, provokatívna. To všetko môže, podľa mňa, vyvolať škandál, ale práve to by divadlo malo robiť.
O NIČ NEJDE, NOVÉ DIVADLO
Páčilo sa mi to. Bolo to dobre spravené.
(Nika, 14 rokov)
Zaujímavá forma, netradičné spracovanie. Je to veľmi aktuálne, ale zároveň sa tá téma na javisku veľmi dlho riešila a bolo to už pre nás cez.
(Rebeka a Lukas, 18 rokov)
V pohode.
(Dávid, 13 rokov)
TERRA APATHY, DIVADLO PÔTOŇ
Páčila sa mi najmä scéna, bola pre mňa fascinujúca. Myslím si, že to bolo určené pre náročnejšieho diváka. Určite ešte potrebujem čas, aby som spracovala všetky dojmy.
(Mirka, personalistka)
Poznám ten príbeh a zaujalo ma, ako to bolo divadelne spracované.
(Zuzana, zdravotníčka)
IOKASTÉ, SLOVENSKÉ KOMORNÉ DIVADLO MARTIN
Videla som to už druhýkrát. Páči sa mi to preklenutie s aktuálnou dobou a tie politické odkazy. Veľmi ma to potešilo, najmä tá otázka ženy. A celá tá metafora s fitkom ma veľmi baví.
(Iveta, doktorka)
Úplne perfektné.
(Dana, ekonómka)
Mám veľmi zmiešané pocity, pretože neviem, o čom to bolo. Výkony hercov boli výborné. Veľmi som ocenila diskusiu, pretože mi pomohla porozumieť. Niektoré texty boli výborné, iné boli pre mňa veľmi posplietané, až som sa v nich nevedela vyznať. Ale základná myšlienka bola dobrá, rovnako ako aj dojem a myslím si, že práve o ten ide.
Danica (tlmočníčka)
tím 
