0
(c) foto: Braňo Konečný
Maďarské divadlo je oproti slovenskému často oveľa odvážnejšie a expresívnejšie. Potvrdila to aj inscenácia Woyzeck, v ktorej stvárnil hlavnú postavu herec Peter Oszlík.
(c) foto: Braňo Konečný
Komunikácia v tvorivom tíme je jedným zo základných predpokladov inšpiratívneho inscenačného procesu. Keď je funkčná, vzniknú jedinečné spojenia a vďaka tomu ojedinelé diela. Súčasťou takéhoto typu procesu bol aj scénograf Michal Lošonský.
Daniela Mesárošová, študentka scénografie VŠMU
3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu
trochu temný Vatikán
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
nemám žiadny
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
zábava
Barbora Forkovičová, členka dramaturgickej rady
3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň v divadle
prídem, pozriem, odídem
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
aaach a hmmm (s blaženým pohľadom do neurčitej diaľky)
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
SKD
Zdenek, technik divadla
3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň v divadle
robota, čas, prestavby
2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
super, super
1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
ľudia
Deň začal vďaka BDŽ na Antarktíde, viac som sa však tešil na pokračovanie série moderovaných diskusií s prvkami oral history o súčasnom herectve. V súlade so svetovým charakterom dňa sme sa od Romana Poláka a ostatných prísediacich dozvedeli, že či už pôjdete na workshop v Paríži, Chicagu alebo Portugalsku, aj tak skončíte pri tom, že chcete hrať v SND. Dnešní mladí nevedia, čo od školy chcú a celé je to aj tak jedno, lebo podstatný je talent. Hlavný program začal nemeckým textom o poľskom vojakovi v maďarčine so slovenskými a českými titulkami. Forma aj obsah by sa dali zhutniť do churchilovského ‒ krv, pot a slzy. O Kocúrkove sa napísalo už asi všetko. Ja dodám, že počet divákov, ktorí z predstavenia odišli, sa v Martine zastavil na nule. Satirický charakter tohto textu berte, prosím, ako poctu chalupkovskému odkazu aj celému slovenskému divadlu.
Miro Zwiefelhofer, divadelný kritik
Je veľmi zriedkavé, aby na pôde VŠMU inscenovali monodrámu. Herec Jakub Somora je dokonca len v treťom ročníku, čiže na celovečernej inscenácii pracoval po prvý krát. Ale nehodnoťme to ako šport. Táto inscenácia nie je hodnotná preto, lebo ju vytvorili taký mladý herec s takým mladým režisérom (Ctibor Neměc) a dramaturgičkou (Roberta Chrťanská). Je hodnotná sama o sebe. Deštruuje Judášov mýtus. Zosobňuje jeho podstatu a zo symbolu sa stáva človek s citmi, motiváciami, predpríbehom. Je však pre mňa otázne, či vôbec treba biblické symbolické postavy poľudštiť. Nepsychologizujme ich, lebo stratia význam. Ale ako vysvitlo z debaty po predstavení, toto nemusí byť len o historicko-biblickej postave, ktorá je symbolom zrady a zla. Môže byť o jednoduchom človeku ‒ zradcovi, ktorý má tiež svoju pravdu. A tú si zaslúži mať každý.
Katarína Csikmáková, študentská platforma
V čom vidíte potrebu a význam dramaturgických úvodov?
Matúš Bachynec (režisér): Vnímam potrebu dramaturgických úvodov. Je to nejaký bonus navyše pre diváka, ktorý chodí do divadla pravidelne a túži vedieť viac o tvorcoch, forme. No treba to asi rozlišovať. V niektorom divadle ich treba viac, v niektorom menej. Závisí to aj od publika daného mesta. A zdá sa mi, že v západnom svete je to už samozrejmosť.
Michaela Dzamková (herečka): Vnímam túto potrebu, ale ak môžem povedať zo svojej skúsenosti z bábkového divadla pre deti, tak dramaturgické úvody sú skvelé v tom, že niekedy – a keď sú navyše vedené workshopovou formou – diváka perfektne vtiahnu do deja ešte pred samotným predstavením. Potom už to pre nás hercov ide jednak ako po masle, jednak je divák často viac interaktívny, veľmi otvorený a prístupný. Vie, o čom sa bavíme, o čom je téma, a ešte ak sa to zaklincuje aj diskusiou na záver, je to pre mňa úplne najlepšie.
Rastislav Ballek (režisér): To ste ma zaskočili. Myslím, že ja som v živote na žiadnom dramaturgickom úvode nebol, takže s tým nemám skúsenosť.
Miro Zwiefelhofer (divadelný kritik): V princípe áno. Význam majú asi v tom, že otvárajú divadlo ľuďom, ktorí naozaj potrebujú priblížiť iný spôsob komunikácie, keďže na základných a stredných školách sa učí skôr klasický typ divadla. Potenciál je možno v tom nerobiť štandardné dramaturgické úvody, ale hľadať rôzne iné, interaktívne formy, ktoré by ich spravili pre ľudí viac zážitkové a nebola by to tá klasická „nalieváreň“, ale obojstranný komunikačný kanál.
A AKO ANTARKTÍDA, BÁBKOVÉ DIVADLO ŽILINA
Mne sa to páčilo! Aj mne! Veľmi! Ten výbuch sa mi páčil! A mne všetko!
Za mňa to bolo bravúrne – to prepojenie vizuálneho a umeleckého. Som ohúrená.
(deti a učiteľka Lucia zo ZŠ Radostný svet)
Mne sa to strašne páčilo. Mne sa páčilo, že oni trošku zničili tú Atraktídu. Mne, ako ten tučniak išiel prvýkrát do tej vody. A mne, keď sa ten tučniak vyliahol z vajíčka.
Veľmi zaujímavé, aj tie divadelné prvky v kombinácii s premietaním. Výborné.
(deti a učiteľka Lenka zo ZŠ Dolinského)
WOYZECK, JÓKAIHO DIVADLO V KOMÁRNE
Super, výborný text! Veď som sa aj postavila.
(Andrea, predavačka)
Bolo to presne to, čo hľadám v súčasnom divadle. Veľmi silná inscenácia, hoci viem, že isté emócie na mňa ešte doľahnú.
(Martin, absolvent konzervatória)
Nevybrala som si toto predstavenie sama a keby som mala možnosť, tak si ho ani nevyberiem. Nepotrebujem vidieť v divadle takéto veci, lebo to mám všade okolo seba. Bolo to výborne urobené, no takýchto tém už je veľa. Do divadla by som chcela ísť aj na niečo pozitívne.
(Ida, ekonómka)
KOCÚRKOVO, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO
Som trošku zmätená, asi ešte neviem, čo si o tom myslím. Bolo to iné, no stálo za to vidieť to.
(Lucia, študentka)
Dobre, že som bola pripravená, že to nebude klasické Kocúrkovo, lebo neviem, ako by som sa zachovala. Mne sa to úžasne páčilo.
(Eva, dôchodkyňa)
Bolo to zvláštne.
(Silvia, učiteľka)
tím 
