Napriek názvu nejde o inscenáciu antickej drámy – pretože taká s názvom Iokasté ani neexistuje. Autor a režisér Lukáš Brutovský však v antike našiel východiskový bod a inšpiráciu pri tvorbe „javiskovej básne o toxickej maskulinite“. Doprial tak Iokasté, ktorá sa inak v antických príbehoch objavuje len ako vedľajšia postava, konečne viac priestoru a vo svojej inscenácii jej dal hlavné slovo. V hutnom texte, ktorému nechýba ostrovtip a irónia tak podáva komentár nielen k okrajovému záujmu, aký sa dostával ženským postavám v antike, ale plynulo prechádza až do 21. storočia a ukazuje, že v tomto smere sa zmenilo len málo. Kritiku patriarchátu tlmočí aj prostredníctvom mnohých odkazov na našu súčasnosť, využívajúc emblémové osobnosti mužských lídrov dneška ako symboly zatuchnutej minulosti. Ich ironizovanie vyznieva o to trpkejšie, že mnohým z týchto mužov sa doposiaľ darí udržiavať sa pri moci – a v konečnom dôsledku aj kvôli nim ostávajú ženy stále tým „druhým“ pohlavím. Skvele zohranú hereckú dvojicu, Janu Oľhovú s Petrom Konášom, sprevádza aj výtvarník Juraj Poliak, vďaka ktorému sa téma inscenácie zhmotňuje aj vo výtvarnej inštalácii.
dramaturgia: Miro Dacho
dramaturgická spolupráca: Lenka Dombrovská
scéna: Pavel Borák
výtvarná spolupráca: Juraj Poliak, Michaela Poliaková
kostýmy: Zuzana Hudáková
videoprojekcie: Matouš Ondra
odborná spolupráca: Alexandra Rychtarčíková
pohybová spolupráca: Martin Talaga
Lukáš Brutovský je slovenský režisér, autor, prekladateľ a hudobný skladateľ. Kontinuálne spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Od roku 2015 je umeleckým šéfom Slovenského komorného divadla v Martine.
dramaturgia: Miro Dacho
dramaturgická spolupráca: Lenka Dombrovská
scéna: Pavel Borák
výtvarná spolupráca: Juraj Poliak, Michaela Poliaková
kostýmy: Zuzana Hudáková
videoprojekcie: Matouš Ondra
odborná spolupráca: Alexandra Rychtarčíková
pohybová spolupráca: Martin Talaga
Lukáš Brutovský je slovenský režisér, autor, prekladateľ a hudobný skladateľ. Kontinuálne spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Od roku 2015 je umeleckým šéfom Slovenského komorného divadla v Martine.
Interpretačným kľúčom Brutovského rozprávania sa stáva irónia, priam až výsmech. Autor mýtus, antický poriadok sveta a pátos gréckej tragédie doslova vystavuje na posmech a dôkladne to podporuje hereckou akciou. Jana Oľhová a Petr Konáš sú podstatnými významotvornými nositeľmi autorových textových pasáží. Nehrajú žiadne postavy ani sa citovo nevžívajú do mužských a ženských princípov, ktoré by mohli zdanlivo reprezentovať.
Zuzana Timčíková: Iokastina pomsta alebo vražda metapríbehu. In:mloki.sk, 30. 10. 2022
Brutovskému sa v texte Iokasté podarilo prostredníctvom gréckych mýtov nájsť aktuálne priesečníky so súčasnosťou. Nie sú krkolomné, pôsobia organicky a autenticky, autor prechádza z jednej témy do druhej celkom plynulo. Prepája zdanlivo neprepojiteľné, pričom máme pocit, že všetko so všetkým odjakživa priamo súvisí.
Lucia Galdíková: Iokasté hovorí ústami žien z Kábulu i Kyjeva. In: monitoringdivadiel.sk, 28. 2. 2023
Text tak vykazuje dva základné znaky, na jednej strane zjednodušenosť obsahovú – povie len to, čo je nevyhnutné – a súčasne sa snaží o živý aktuálny presah k momentálnej spoločenskej situácii, pričom sa, samozrejme, sústreďuje predovšetkým na kritiku reliktov patriarchátu, ktoré sa čoraz viac radikalizujú a aplikujú v bežnom živote.
Eva Kyselová: No country for old white bitches? In: kød 1/2023
Scénografie Iokasté je funkční a vkusná, projekce řeckých písmen na bílou šikmou rampu vytváří proměnlivé stíny a tvář Iokasté je tak často příznačně ukryta ve tmě. Kostýmy mají podobu stříbrných teplákových souprav, jejichž hladký povrch hercům na rampě podkluzuje. Rytmizovanými pohybovými pasážemi herecký projev dobře dynamizoval choreograf Martin Talaga.
Eliška Raiterová: Neadekvátní inscenace pro adekvátní dobu. In: Divadelní noviny, 11. 12. 2022
Možná by stále za zamyšlení, proč nechat zčásti feministickou inscenaci kritizující mužskou narativní hegemonii připravit mužským tvůrčím týmem. Název Iokasté má pak výsledné dílo asi jen proto, aby byla této postavě (a spolu s ní všem ženám) alespoň trochu splacena křivda, jíž se na ní dopustili všichni od Sofokla až po Senecu právě tím, že o ní vůbec nic nesdělili.
Nalátile Bulvasová: O příbězích, ktoré ještě neumíme vyprávět. In: Svět a divadlo 1/2023
dramaturgia: Miro Dacho
dramaturgická spolupráca: Lenka Dombrovská
scéna: Pavel Borák
výtvarná spolupráca: Juraj Poliak, Michaela Poliaková
kostýmy: Zuzana Hudáková
videoprojekcie: Matouš Ondra
odborná spolupráca: Alexandra Rychtarčíková
pohybová spolupráca: Martin Talaga
Lukáš Brutovský je slovenský režisér, autor, prekladateľ a hudobný skladateľ. Kontinuálne spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Od roku 2015 je umeleckým šéfom Slovenského komorného divadla v Martine.