Napriek názvu nejde o inscenáciu antickej drámy – pretože taká s názvom Iokasté ani neexistuje. Autor a režisér Lukáš Brutovský však v antike našiel východiskový bod a inšpiráciu pri tvorbe „javiskovej básne o toxickej maskulinite“. Doprial tak Iokasté, ktorá sa inak v antických príbehoch objavuje len ako vedľajšia postava, konečne viac priestoru a vo svojej inscenácii jej dal hlavné slovo. V hutnom texte, ktorému nechýba ostrovtip a irónia tak podáva komentár nielen k okrajovému záujmu, aký sa dostával ženským postavám v antike, ale plynulo prechádza až do 21. storočia a ukazuje, že v tomto smere sa zmenilo len málo. Kritiku patriarchátu tlmočí aj prostredníctvom mnohých odkazov na našu súčasnosť, využívajúc emblémové osobnosti mužských lídrov dneška ako symboly zatuchnutej minulosti. Ich ironizovanie vyznieva o to trpkejšie, že mnohým z týchto mužov sa doposiaľ darí udržiavať sa pri moci – a v konečnom dôsledku aj kvôli nim ostávajú ženy stále tým „druhým“ pohlavím. Skvele zohranú hereckú dvojicu, Janu Oľhovú s Petrom Konášom, sprevádza aj výtvarník Juraj Poliak, vďaka ktorému sa téma inscenácie zhmotňuje aj vo výtvarnej inštalácii.