Inscenácia Idioti sa inšpirovala filmom Larsa von Triera z roku 1998. Ide o príbeh skupinky dospelých intelektuálov, ktorí utekajúc pred vlastnými životmi sa ako squatteri usídlia v opustenej vile a hrajú postihnutých jedincov. Pod maskou mentálne zaostalých ľudí podnikajú výlety von, aby svojím nonkonformným správaním provokovali spoločnosť a skúmali reakcie externého sveta na túto inakosť. Pod zámienkou tohto tzv. sociálneho experimentu a oslobodenia sa od normatívov spoločensky akceptovateľného správania tak ventilujú svoje životné frustrácie, úzkosti, bolesti i depresie.
Režisér Luterán sa sústredí predovšetkým na vykreslenie špecifík situácií, v ktorých postavy hrajú mentálne znevýhodnenie. To, že herci stvárňujú osobité postavy s vlastným príbehom a zároveň predstavujú kolektívneho hrdinu, preveruje tímové schopnosti členov košickej činohry. Tvorcovia inscenácie narúšajú aj konvencie klasickej divadelnej sály, ku ktorej pristupujú ako k site-specific priestoru. Čo však rezonuje najviac sú práve otázky (ne)akceptácie akejkoľvek formy inakosti v našej spoločnosti a úvahy o potrebách úniku z reality, ktorý je často tým najjednoduchším riešením.
preklad: Anna Fosse
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, kostýmy: Diana Strauszová
pohybová spolupráca: Lacko Cmorej
hudba: Martin Husovský
Ján Luterán vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, spolupracuje s viacerými slovenskými divadlami. Je nositeľom dvoch ocenení z festivalu súčasnej drámy a divadla Nová dráma/New Drama. Pre jeho režisérsky rukopis je príznačný nadhľad, zmysel pre originálne divadelné skratky a osobitý humor. Inklinuje k súčasnému divadlu.
preklad: Anna Fosse
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, kostýmy: Diana Strauszová
pohybová spolupráca: Lacko Cmorej
hudba: Martin Husovský
Ján Luterán vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, spolupracuje s viacerými slovenskými divadlami. Je nositeľom dvoch ocenení z festivalu súčasnej drámy a divadla Nová dráma/New Drama. Pre jeho režisérsky rukopis je príznačný nadhľad, zmysel pre originálne divadelné skratky a osobitý humor. Inklinuje k súčasnému divadlu.
Divadelné diela, ktoré sústreďujú svoju výpoveď na akúkoľvek kritiku spoločnosti, často skĺzavajú k moralizovaniu. Robia tak nevyžiadaným prehováraním do duše diváka, polopatistickým vysvetľovaním faktov, záverečnou moralitou atp. Luteránovi s Dachom sa podarilo tejto forme kázania úspešne vyhnúť.
Simona Baková: Tam, kde kvapká kaviár alebo happening v štátnom divadle. In: kød 7/2012
Uvedenie adaptácie kontroverzného, šokujúceho Trierovho filmového diela na scénu ŠDKE je odvážnym dramaturgickým počinom divadla a zároveň skúškou hereckého súboru, ale i publika. Tých prvých dvoch z dôvodu prekročenia hraníc vlastnej komfortnej zóny, toho tretieho z hľadiska miery tolerancie a pripravenosti na takýto typ divadelnej produkcie.
Hana Rodová: O hľadaní vlastného idiota. In: monitoringdivadiel, 2. 9. 2022
preklad: Anna Fosse
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, kostýmy: Diana Strauszová
pohybová spolupráca: Lacko Cmorej
hudba: Martin Husovský
Ján Luterán vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, spolupracuje s viacerými slovenskými divadlami. Je nositeľom dvoch ocenení z festivalu súčasnej drámy a divadla Nová dráma/New Drama. Pre jeho režisérsky rukopis je príznačný nadhľad, zmysel pre originálne divadelné skratky a osobitý humor. Inklinuje k súčasnému divadlu.