Inscenácia Idioti sa inšpirovala filmom Larsa von Triera z roku 1998. Ide o príbeh skupinky dospelých intelektuálov, ktorí utekajúc pred vlastnými životmi sa ako squatteri usídlia v opustenej vile a hrajú postihnutých jedincov. Pod maskou mentálne zaostalých ľudí podnikajú výlety von, aby svojím nonkonformným správaním provokovali spoločnosť a skúmali reakcie externého sveta na túto inakosť. Pod zámienkou tohto tzv. sociálneho experimentu a oslobodenia sa od normatívov spoločensky akceptovateľného správania tak ventilujú svoje životné frustrácie, úzkosti, bolesti i depresie.

Režisér Luterán sa sústredí predovšetkým na vykreslenie špecifík situácií, v ktorých postavy hrajú mentálne znevýhodnenie. To, že herci stvárňujú osobité postavy s vlastným príbehom a zároveň predstavujú kolektívneho hrdinu, preveruje tímové schopnosti členov košickej činohry. Tvorcovia inscenácie narúšajú aj konvencie klasickej divadelnej sály, ku ktorej pristupujú ako k site-specific priestoru. Čo však rezonuje najviac sú práve otázky (ne)akceptácie akejkoľvek formy inakosti v našej spoločnosti a úvahy o potrebách úniku z reality, ktorý je často tým najjednoduchším riešením.