Mozaika stredoeurópskej spoločnosti. Súčasný poľský dramatik Paweł Demirski v jednotlivých čriepkoch analyzuje komplexy, predsudky a tabu spojené s vnímaním sexuality a rodu. Vtipne a brutálne zároveň. Životy jednotlivcov sledujeme na pozadí pokrivených naratívov z prostredia politiky, náboženstva, vzdelávacieho systému a show-biznisu. V čase opätovných návrhov na sprísnenie interrupcií a parlamentnej neochoty či nemohúcnosti prijať právne rámce pre LGBTI+ ľudí sa pýtame: dokážeme byť vnútorne slobodní a dopriať slobodu iným?

V inscenácii účinkuje celý 3. ročník Katedry herectva Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici.

Komorná inscenácia o traume, ktorá nás dokáže prenasledovať celý život. Neľahký osud jednej rodiny, na pozadí ktorého sa odohrávajú udalosti 20. storočia. Čo všetko je človek ochotný obetovať pre hudbu? Jedno storočie. Jedna rodina. Jeden klavír. Hudba je večná.

V inscenácii účinkujú poslucháči 3. ročníka Katedry herectva Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici.

Hrubé čiary ako medzníky medzi našou minulosťou a prítomnosťou. Hrubé čiary, ktoré sme prekročili, chceli prekročiť alebo sa báli prekročiť. Hrubé čiary, ktoré sme si v sebe vytvorili sami alebo ich do nás vpísalo naše okolie, spoločnosť, rodina a vzťahy. Hrubé čiary, ktoré nás rozdeľujú i spájajú. Hrubé čiary ako naše v hranice a jazvy. Hrubé čiary ako tabu.

Účinkuje celý 4. ročník (resp. 1. ročník magisterského stupňa) Katedry herectva Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici.