Slovenské národné divadlo prichádza na festival s klasikou v neklasickom štýle. Od prvého uvedenia Chalupkovho Kocúrkova v Liptovskom Mikuláši v roku 1830 datujeme dejiny nášho (neprofesionálneho) divadla. Aktuálne ju SND uviedlo pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Čo nám príbehy z Kocúrkova môžu povedať dnes? Režisér Rastislav Ballek a dramaturg Peter Pavlac dielo prepojili s ďalšími Chalupkovými textami a na javisko dokonca postavili aj samotného autora, ktorý dianie na scéne dopĺňa či svojím spôsobom komentuje. Ostrý kritik domácich pomerov by iste mal o čom písať aj v súčasnosti – heslo „Len aby sme v hanbe nezostali“ (či už pred sebou alebo pred okolitým svetom) je stále akýmsi zdvihnutým prstom nad naším malým Slovenskom, srdcom Európy. Inscenácia, ktorá od svojej premiéry vyvoláva reakcie publika v celej škále emócií, okrem toho ponúka aj pohľad na Chalupkovu tvorbu v širšom kontexte vo výbornom hereckom stvárnení a významné postavenie v nej majú aj chytľavé melódie.
O 19:00 sa uskutoční dramaturgický úvod k inscenácii.
dramaturgia: Peter Pavlac
scéna: Michal Lošonský
kostýmy: Katarína Holková
hudba: Róbert Mankovecký
pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Na svojom konte má aj réžiu opery, v činohre sa sústreďuje najmä na kontroverzné postavy našich dejín.
dramaturgia: Peter Pavlac
scéna: Michal Lošonský
kostýmy: Katarína Holková
hudba: Róbert Mankovecký
pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Na svojom konte má aj réžiu opery, v činohre sa sústreďuje najmä na kontroverzné postavy našich dejín.
Uvoľnená pestrosť valiacich sa podnetov pritom môže byť práve tým, čo pritiahne k zaprášenému klasikovi myseľ nepokojnej a netrpezlivej internetovej generácie. To, že som sa v priebehu epilógu predsa len už kradmo pozrela na hodinky, je iba signál, že aj výborne vymyslené a predvedené javiskové dielo možno znesie úpravy vnútorného rytmu a gradácie tak, aby sme ho zvládli sledovať bez dychu až do úplného konca.
Martina Ulmanová: Klasik na úteku z muzeálnej vitríny. In: monitoringdivadiel.sk, 29. 3. 2023
Z hľadiska divadelnosti je však problematické, že inscenácia veľmi často využíva princíp výtvarného „wow efektu“, ktorému chýba hlbšie doprcovanie. (…) Hoci je inscenácia semioticky aj výtvarne pútavým dielm, divadelne má miestami tendenciu upadať do monotónnosti.
Miroslav Zwiefelhofer: Ján Chalupka v ére záplavy vizuálnych vnemov. In: kød 3/2023
Záverečný obraz inscenácie je nelichotivý, ale mimoriadne silný. Monológ zostarnutej čakajúcej nevesty je veľkou príležitosťou pre herecký koncert Anežky Petrovej. Vďaka silnému vizuálnemu kľúču a presnosti pohybovej štylizácie vytvára emocionálne nasýtenú výtvarnú choreografiu, monodrámu o túžbe, bezmocnosti a frustrovanosti.
Zdenka Pašuthová: Bodka za Kocúrkovom? In: kød 3/2023
Ballek a jeho tím totiž zašli ďalej, ako je očakávaná interpretácia klasiky. Prinášajú obraz súčasnosti, nami vytvoreného nefungujúceho politického aj spoločenského prostredia. Je to deštrukcia Chalupkovho diela, pretože ním napísané šťastné konce majú dnes celkom iné konotácie.
Dária Fojtíková Fehérová: To zas bude poprask v Kocúrkove! In: mloki.sk, 5. 2. 2023
Prepisy do súčasnej slovenčiny, aj časté snahy inscenátorov o akúsi zhovievavosť, však viedli k tomu, že sa dielo strácalo v preklade a málokto mal predstavu o tom, aké drsné a vo svojej podstate nepríjemné Kocúrkovo je. Medové motúzy však rozhodne nie sú pracovným nástrojom režiséra Rastislava Balleka. Rovnako tak nie je typom tvorcu, ktorý predkladá myšlienky na striebornom podnose.
Soňa Jánošová: Je to hanba alebo inscenácia sezóny? Názorov na Kocúrkovo v SND si vypočujete veľa. In: kultura.sme.sk, 6. 2. 2023
dramaturgia: Peter Pavlac
scéna: Michal Lošonský
kostýmy: Katarína Holková
hudba: Róbert Mankovecký
pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Spolupracuje s divadlami v Čechách a na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Na svojom konte má aj réžiu opery, v činohre sa sústreďuje najmä na kontroverzné postavy našich dejín.