Jókaiho divadlo v Komárne na réžiu inscenácie Woyzeck prizvalo maďarského režiséra Attilu Béresa. Ten známu hru prepojil s veršami maďarského básnika kresťanského existencializmu Jánosa Pilinszkého a pochmúrny Büchnerov text tak obohatil o sebareflexívne nuansy hlavnej postavy. Woyzecka, v podaní hosťujúceho Petra Oszlíka, vidíme ako vysileného, unaveného človeka potácajúceho sa životom, ktorého smer a kvalitu určuje najmä vonkajšie prostredie. V šialenom vojenskom systéme je Woyzeck iba figúrkou, obeťou, ale aj objektom rôznych pseudo-vedeckých experimentov. Režisér tak odhaľuje nebezpečnú zhubnosť (diktátorskej) moci a jej následky na „obyčajného“ človeka. Inscenácia vznikla v spolupráci s Vysokou školou múzických umení a veľký priestor v nej – právom – dostali aj študentky a študenti herectva.